V súčasnosti je na svete 7 150 jazykov, ktoré patria do 142 jazykových rodín. Vznikli a rozvíjali sa v rôznych historických obdobiach a v premenenej a dokončenej podobe prežili dodnes. Takáto veľká jazyková rozmanitosť však nie je ukazovateľom, pretože takmer 70 % svetovej populácie používa iba 40 jazykov a veľká väčšina zo zostávajúcich 7 110 je ohrozená.
História písania
Začiatok vývoja reči a písma – v našom súčasnom chápaní – možno nazvať objavením sa prvých piktografických symbolov a hieroglyfov: v období od 5. do 6. storočia pred Kristom. Pri archeologickom výskume sa našli v Mezopotámii, v sýrsko-palestínskej oblasti, na území moderného Abcházska a na Žltej rieke v Číne. Tieto spisy patria k takzvanému „protopísaniu“ a do súčasného písania sa vyvinuli až v 3. – 2. storočí pred Kristom.
Takže „skutočné“ písmo vo forme štruktúrovaných symbolov sa objavilo v starovekom Egypte v roku 3100 pred Kristom, v severozápadnom Hindustane v roku 3000 pred Kristom a v starovekom Sumeri v roku 2750 pred Kristom. Spisy nájdené v Peru (2500 pred Kr.), na Kréte (2000 pred Kr.) a v Číne (1400 pred Kr.) pochádzajú z neskorších rokov. V rokoch 1000 až 100 pred Kristom vznikli maloázijské abecedy, etruská abeceda, hebrejské štvorcové písmo a nabatské písmo. Pokiaľ ide o latinskú abecedu – dnes najbežnejšiu, pochádza z Etruskov: okolo roku 400 pred Kristom.
Významnou udalosťou pre svetové písanie bol vynález papiera v Číne, približne v rovnakom čase ako narodenie Krista (0 nl). Stal sa univerzálnym, a čo je najdôležitejšie, mobilným nosičom informácií: na rozdiel od objemných kamenných tabuliek a pancierov korytnačiek sa rozšíril najskôr medzi elitou a potom aj medzi strednou triedou.
Súbežne s ázijským písmom sa európske písmo vyvíjalo na základe latinskej abecedy prijatej v Rímskej ríši. Do modernej podoby sa však dostala až v roku 1300, kedy bola obnovená karolínska minuskula a bolo schválené takzvané „humanistické“ písanie. V roku 1700 bola v Rusku prijatá cyrilika („civilné písmo“ Petra I.) a v 19. storočí sa začala globálna adaptácia latinskej abecedy na iné jazyky. K dnešnému dňu je najbežnejší a používa sa v 131 zo 195 krajín.
Zaujímavé fakty
- Zo 7 150 existujúcich jazykov je veľká väčšina (90 %) počuteľná iba v Afrike a Ázii. Hovorí nimi celkovo 90 – 100 tisíc ľudí. Tieto dialekty sa považujú za ohrozené a každé desaťročie sa zmenšujú.
- Jedným z najvýznamnejších polyglotov známych svetovým dejinám bol Giuseppe Gasparo Mezzofanti, taliansky kardinál, ktorý hovoril 60 jazykmi.
- Najčastejším znakom na svete je latinské písmeno „e“. Najmä s cieľom znížiť jeho význam a vyvrátiť jeho nevyhnutnosť napísal Ernest Vincent Wright v roku 1939 román Gadsby pozostávajúci z 50 tisíc slov, ktoré toto písmeno neobsahujú.
- Najväčšia zásoba znakov je v čínštine: viac ako 80 000. Ale takmer všetky sa nepoužívajú v každodennom živote a na pochopenie 99 % toho, čo sa píše v tlači a na internete, stačí vedieť 2000 znakov. A na 80% porozumenia stačí 500 hieroglyfov.
- Ak je veľkosť písma 12 bodov, na štandardnú stranu A4 sa zmestí priemerne 2 400 znakov bez medzier. 1000 znakov teda zaberá asi 2/5 strany, 2000 znakov ─ 4/5 formátu A4.
- Stella Pajunas-Garnand písala najrýchlejšie na svete. V roku 1946 dosiahla na elektrickom písacom stroji IBM rýchlosť 1080 znakov za minútu. Novodobej víťazke Angličanke Barbare Blackburnovej sa tento rekord na klávesnici počítača nepodarilo prekonať. V roku 2005 napísala 1060 znakov za minútu.
- Priemerná rýchlosť písania je približne 200 znakov za minútu. Ukazuje sa, že muži píšu rýchlejšie ako ženy, hoci musia písať menej často.
- Veľký akademický slovník obsahuje 150 000 slov.
V informačnom 21. storočí sa všetky textové údaje prekladajú do digitálnej podoby a do rôznych jazykov. V prípade umeleckých diel a historických kroník sú preklady a úpravy zverené odborníkom a pre nedôležité texty sú v online prekladačoch a „počítadlách znakov“ zabudované automatické algoritmy. Ten „vie“ počítať nielen počet znakov (s medzerami aj bez nich), ale aj počet odsekov, slov (jednoslabičných a viacslabičných), slabík, viet, odsekov atď. To výrazne zjednodušuje prácu s textom/jazykom. informácie a umožňuje vám ich previesť do správnej formy automaticky a bez použitia slovníka.
